Keď po r. 1989 začali vychádzať knihy o akých sme ani nesnívali, začali sme ich objednávať nielen pre nás, ale aj pre našich priateľov. Okruh sa zväčšoval a nápad otvoriť si kníhkupectvo sme brali ako kultúrny počin, rovnako ako organizovanie besied a koncertov (s odstupom času zisťujeme, že je škoda, že sme popri tom aj viac nefotili a tak fotky z koncertu Garáže, Nerezu, Zóny A a iných, rovnako ako prvého obchodíka sa nám nezachovali...). Nenapadlo nás vtedy že niečím takým by sa dalo aj živiť. Mali sme 3 malé deti. Ja som bola na materskej a Igor robil kuriča v kotolni a diaľkovo študoval filozofiu v Bratislave. Po prvý krát sme predávali knihy „cudzím“ ľuďom na ulici na Palánku v r. 1990. Kníhkupcami sme sa stali až časom – aj keď prvý priestor na Kupeckej sme otvorili krátko potom. Otvorené sme mávali od 15 do 18 a pred našim kníhkupectvom stávali rady ako predtým pred mäsiarstvom :). Do obchodíka sa totiž zmestili traja ľudia + kníhkupec. A keď vyšší človek rozpažil ruky, dotkol sa stien. Volalo sa príznačne MINI – GRAMO – KNIHY.
Asi po dvoch rokoch sme sa presťahovali do priestorov ktoré získala Umelecká beseda na Kupeckej 7 a v týchto priestoroch sme boli v podstate do r. 2017.
Predchádzal tomu neúspešný pokus prenajať si priestory na Kupeckej 8 – mali sme veľa odporúčaní – z ministerstva kultúry, z Charty 77 – ale neboli nám nič platné, priestor dostalo kníhkupectvo vydavateľstva Remedium. Musím sa priznať, že vo mne ostal pocit – tu sme mohli byť – ktorý sa ozval skoro vždy keď som šla okolo.
A tak, keď sme sa v r. 2012 dozvedeli že bude tento priestor, kde sa už medzičasom vystriedalo viac prevádzok, na prenájom, podali sme si žiadosť – nič viac. Len ako pokus. Nikomu sme nevolali, nikoho nežiadali o podporu…
Prekvapilo nás preto, keď nám o pár dní zavolali, že našu žiadosť schválili. Vedeli sme, že sa mesto rozhodlo budovu na Kupeckej 7 predať, a tak sme si povedali: Dobre, presťahujeme tam antikvariát, a keď raz budeme musieť odísť, tak tam presťahujeme aj kníhkupectvo.
„Ale aby sme nezapratali celý priestor, tak tam dajme aj nejaké kreslá na sedenie pre zákazníkov, aby si mohli knižku v pokoji poprezerať,“ povedal Igor.
„Áno, to je dobrý nápad,“ súhlasila som. „Nech potom máme kam presťahovať tie police s knihami (namiesto tých kresiel). No keď už budeme mať kreslá, tak by sme možno mohli ponúkať aj kávu – a vlastne, keď by sme mali KAVIAREŇ, mohli by sme zamestnávať ľudí s mentálnym postihnutím a psychiatrickými diagnózami…“ navrhla som.
Nuž, takto to bolo - nábytok prevažne z druhej ruky sme kupovali aj s príbehom priamo od majiteľov a keď sme to nanosili a porozkladali aj nás potešilo aký útulný priestor z toho vznikol. V júni 2012 po 3 mesiacoch od podania žiadosti, sme ho otvorili.
potom sme predávali na ulici - na rohu Štefánikovej a Palárikovej.
v malom už neexistujúcom obchodíku pri nábytku Bruckner
do roku 2017
V r. 2017 sa budova na Kupeckej 7 predala a Kníhkupectvo dostalo výpoveď z prenájmu. Hľadali sme vhodné priestory kam kníhkupectvo presťahovať, ale napokon sme ho presunuli na Kupeckú 8. Medzičasom sme sa ale rozrástli a lámali sme si hlavu ako to spraviť tak, aby sme „nezabili“ tri prevádzky jednou „ranou“. Zdal sa to neriešiteľný rébus. Akoby zázrakom do toho vstúpili traja architekti – Martin a Lívia Dulíkoví a Lenka Lovišková a nemožné sa stalo možným. Výsledok nás potešil všetkých a aj keď je stále čo zlepšovať, už teraz sa cítime v kompaktnom priestore veľmi dobre a veríme že to tak vnímajú aj naši zákazníci.
zo širokej ponuky vydavateľstiev vyberáme to, čo považujeme za najlepšie
sme tu už 34 rokov - od r. 1990
nielen do kníhkupectva, ale aj do kaviarne prevažne z lokálnych zdrojov a v bio kvalite
zamestnávame ľudí so zdravotným postihnutím – sme chránené pracovisku už od r. 2006
zrecyklujeme, čo sa dá – napr. na zabalenie vašej objednávky – všetok jednorazový riad je kompostovateľný, separujeme odpad, používame eco čistiace prostriedky…
nesledujeme či sme najlacnejší na trhu ale z maloobchodných cien dávame zľavy a antikvariátnym knihám dávame zodpovedajúce ceny
