Valentín Beniak je výnimočnou osobnosťou slovenskej poézie. Jeho život a dielo výrazne poznamenali dramatické udalosti dvadsiateho storočia s dvoma svetovými vojnami a prevratnými politickými udalosťami, ktoré boli dôsledkom vojnových a povojnových pomerov. Na celých dvadsaťpäť rokov v čase, keď bol na vrchole svojich tvorivých síl, ho odsúdili na samotu, bez možnosti aktívnej účasti na spoločenskom a kultúrnom dianí. Našiel v sebe dosť síl a pokračoval v tvorbe aj napriek zákazu publikovať. ...
... Vojnové udalosti našli svoj odraz v zbierkach z rokov 1939 – 1944. Sú to básne plné osobného nepokoja, obáv z ohrozenosti (sveta, národa, ľudí), zahalené do metaforického rúcha poézie. Vrcholnými zbierkami sú Žofia, Popolec, Igric. V nich je básnicky zobrazený zvírený svet vojny vyúsťujúci do túžobnej vízie po mieri. Odkrýva v nich rozľahlé priestory citovej a myšlienkovej drámy človeka svojej doby pod vplyvom historických udalostí vyvolaných mocensko-politickými záujmami. Ako básnik-solitér si zachoval odstup, spolieha sa na silu a suverénnosť básnickej výpovede o dramatických podobách čias, vnútorných zápasoch človeka, jeho tragike, ale aj o láske k ľuďom. "
www.litcentrum.sk