Krásna, tajomná, ale aj nešťastná Sisi, rakúska cisárovná Alžbeta (1837 – 1898), je témou knihy známej historičky Sigrid-Maria Grössingovej. Tentoraz sa autorka zamerala na vzťah Alžbety k mužom, ktorí zohrali v živote Sisi dôležitú úlohu. Bol to predovšetkým nekonvenčný otec – bavorský vojvoda Max, ktorý jej dožičil voľnosť a netradičnú výchovu. Cez jeho portrét si môžeme utvoriť aj obraz o atmosfére a vzťahoch v rodičovskom dome. Ďalším jej blízkym mužom bol vzdialený „bratranec“, neskorší bavorský kráľ Ľudovít II. Autorka približuje čitateľovi aj rozpoloženie mladučkej Sisi ako nevesty povahovo celkom odlišného cisára Františka Jozefa, ktorého pri prvom stretnutí očarila a celý život ju zbožňoval, hoci jej city k večne zaneprázdnenému manželovi čoskoro ochladli. Mladá žena sa v cisárskom sídle Hofburg cítila uväznená, chýbala jej voľnosť, akú jej poskytovalo rodičovské vidiecke sídlo, a preto neskôr veľa cestovala, aby unikla prísnemu dvorskému ceremoniálu a oficiálnym povinnostiam. Odmalička výborne jazdila na koni a to ju zblížilo s kapitánom Bayom Middletonom, ktorý ju sprevádzal na poľovačkách v Írsku. Ďalším obdivovateľom cisárovnej bol gróf Július Andráši, neskorší uhorský ministerský predseda. Záver tvorí psychogram Luigiho Lucheniho, vraha Alžbety, ktorý ukončil jej nepokojný život a zároveň prispel k vytvoreniu dodnes živého, fascinujúceho mýtu o krásnej Sisi.
Ukážka z textu:
Aj Alžbeta túžila po veľkorysejšom živote mimo pochmúrnych múrov Hofburgu a zatuchnutého vzduchu v Laxenburgu. Viedeň aj Viedenčanov mala už dávno po krk, chcela konečne vidieť iné tváre, chcela sa slobodne rozprávať s rovesníkmi, nie ako cisárovná s dvornou dámou, ale ako mladá žena s mladými ľuďmi.
Dlho trvalo, kým jej cisársky manžel konečne súhlasil s mladou nekomplikovanou predčitateľkou, ktorá nepochádzala z poprednej šľachtickej rodiny; bolo to jednoduché dievča z vidieka, bez mimoriadneho vzdelania a majetku, ale zato oplývalo veselou, srdečnou povahou, čo spôsobilo, že cisárovná si pred ňou otvorila srdce. Táto malá Maďarka sa volala Ida Ferenczyová a pozvali ju do Viedne, aby ju navrhli cisárovnej ako predčitateľku. Dievčina z uhorskej nížiny bola Hofburgom ohúrená – videl sa jej ako rozprávkový zámok. Rozpačitá, plachá Ida kráčala cez honosné komnaty v sprievode sluhu v livreji a bielej parochni a takmer nedýchala.
