KNIHA Oleg Pastier (zost.) Pohybliví nehoria F. R. & G., 2009
Básňam Ivana Laučíka, Petra Repku a Ivana Štrpku som nikdy nerozumel. Odkedy som však na ne narazil, priťahovali ma tak ako divoký vodopád priťahuje pokojnú rieku. Bolo a je v nich niečo tajuplné, exotické a pritom nie vzdialené každodennej skúsenosti. Metafory a slová obchádzali myseľ a zasahovali vrstvy oveľa hlbšie. Až keď som sa dostával k listom, príbehom a manifestom, začalo v mojej prostej hlave pomaličky svitať. Tie básne sú totiž súčasťou väčšieho celku, teda života ich autorov. V tom - aspoň tak sa mi zdá - je ich unikátna sila, krása, hĺbka a pravdivosť. Preto sú knihy Pohybliví v pohyblivom (F. R. & G., 2007) a Pohybliví nehoria také vzácne, vzrušujúce a dôležité. Oleg Pastier v nich zostavil a čitateľom predložil príbeh, či, patetickejšie povedané "životy" troch mužov, ktorí žili, cítili, mysleli a písali poéziu. Repka a Štrpka to robia stále, dielo Ivana Laučíka je už, žiaľ, uzavreté. Kniha Pohybliví nehoria obsahuje to, čo sa do Pohyblivých v pohyblivom nevošlo, "čosi, čo tu ešte je, a bdie," ako píše Oleg Pastier v úvode. Je to kniha objavná ako cesty k moru, ako stúpanie do hôr, ako beh farebnou krajinou. "A obloha pred nami dostala farby, ktoré nám zabraňovali urobiť krok vpred. - Do neba - povedal Ivan a šli sme."
.jk , www.tyzden.sk