Druhé vydanie románu básnika Ivana Štrpku z roku 1999.
Uprostred nekonečnej Tichej vojny, ktorej hluk ani zmysel nepoznám, precitám do rána ako do prázdneho zrkadla. Pohybovať sa jeho vnútrom je také anjelsky ľahké, že najmenší záblesk spomienky na voľný pohyb vzduchom mi prichodí ako prechod odporujúcou blanou tmy, ako brodenie sa tuhnúcim asfaltom. Sám pohľad je tým zrkadlom. Necudne naho striehnucim na to, čomu sa bez clonenia odovzdá. A na to, čo súčasne v sebe obsiahne a polapí. Deň sa začína touto priľnavou , šokujúco konečnou nahotou, ktorú zo seba nemôžeme sňať. V okamihu svojho obnaženia prakticky ruší všetky jednotlivé objekty, taviac a zlievajúc ich na okamih do Jedného....
Básnik Ivan Štrpka svoj román venoval Dežovi.
"Ivan Štrpka, jeden z najvýznamnejších slovenských básnikov, člen básnickej skupiny Osamelí bežci, je okrem početných zbierok aj autorom textov, k dvanástim albumom Deža Ursinyho, a práve jemu venoval svoj prvý román Rukojemník. Aj pri tomto románe však má čitateľ pocit, akoby čítal básne, podvedome sa mu vynárajú melódie Ursinyho piesní a text si mimovoľne člení na verše. Opakujúce sa konkrétne mená abstraktných vecí sú typickou črtou jeho novej prózy podobne ako jeho básní a piesňových textov. Rukojemník predstavuje veľkú báse, je Štrpkovým vyznaním Dežovi Ursinymu a jeden z pokusov vyrovnať sa so stratou priateľa."
*(magazín Duel)*
