Zadie Smith si aj tentokrát všíma multikultúrne prostredie, stret aj súžitie rozdielnych svetov na jednej malej ploche. Ani tu to však nestojí v centre pozornosti; je to koláž, z ktorej vylieza celistvý obrázok. A je to obrázok – ako inak – vskutku tragikomický.
Londýn, v ktorom nezazriete Buckinghamský palác či Tower Bridge. Zato v ňom počuť Amy Winehouse a vo vzduchu cítiť trávu. Zadie Smith znovu výborne!
Severozápadná časť Londýna. Malý Babylon. Všetky farby pleti, všetky možné vyznania. Malé životy v malých bytoch, divoké ulice. Tu sa odvíja príbeh štyroch ľudí, dvoch párov. Niekto má deti, stálu prácu, slušný plat a malé auto. Niekto horšiu prácu, žiadne deti, žiadny byt. Spokojný nie je nikto.
Je leto, je horúco, prach na chodníkoch, prach v očiach.
Je iná štvrť, je dom, na poschodí vyziabnutá, a predsa stále krásna Annie, vo vani, s čiarami kokaínu na zrkadielku a bývalým milencom usadeným oproti, v rozpakoch.
Niekde sa to všetko stretáva a pretína, ale nič sa nevyrieši. Román skoro ako nástenka: fotky z jedných prázdnin a k tomu novinové výstrižky. Večierky so známymi, kriminálny prípad z obchodu na rohu ulice, zranený pes, možno dokonca mŕtvy. Smiech rozmaznaných detí, ticho po tých potratených. Matky vždy len živé, príliš živé.