" Názov knihy chce zdôrazniť, že nejde o prácu jedného, akokoľvek zaslúžilého vydavateľa Pavla Dobšinského, ale o osobitný typ spoločného romantického autorstva viacerých individuálnych autorov
Vydanie Slovenských rozprávok (1845 – 1883) pripravila a opatrila Jana Pácalová (Bratislava, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV) ako výber zo Slovenských povestí Jána Francisciho (1845), Slovenských povestí Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858 – 1861) a Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského (1880 – 1883). Názov Slovenské rozprávky nie je náhodný. Pácalová ním chce povedať, že nie sú prácou jedného, akokoľvek zaslúžilého podávateľa, rozprávača a vydavateľa Pavla Dobšinského, ale výsledkom štyridsaťročného celogeneračného úsilia slovenských romantikov.
Hana Hlôšková píše v tejto súvislosti dokonca o úspešnom vyvrátení mýtu. Na tomto dobrodružnom podujatí sa zúčastnil Ján Kollár Národnými spievankami, rozprávky zbierali a zapisovali z hovoreného ľudového podania Samuel Reuss a jeho synovia Adolf, Ľudovít a Gustáv spolu s rodinnými priateľmi Samom Ormisom a Karolom Hrenčíkom, Jonatan Dobroslav Čipka, Štefan Marko Daxner a mnohí ďalší. Osobitnú literárnu podobu, lesk, pôvab a spôsob rozprávania im však dodala aj elita romantických básnikov a prozaikov od mladého Janka Kráľa a Sama Bohdana Hroboňa cez Sama Chalupku a Boženu Němcovú až po Jána Bottu a Janka Kalinčiaka. Francisci, Škultéty a Dobšinský ich opracovali do „ideálnej podoby“, obrúsili a vycizelovali do dnešného literárneho výrazu, tvaru a estetickej podoby. Vznikol tak osobitný typ spoločného romantického autorstva viacerých individuálnych autorov. "
www.kultura.sme.sk
