Kniha o súdnom procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961 vyvolala v čase svojho prvého vydania veľký záujem, ale aj pobúrenie. Eichmanna uniesli z Argentíny do Izraela, kde bol obvinený, že bol jedným z hlavných strojcov konečného riešenia židovskej otázky.
Kniha koncipovaná ako reportáž je zároveň historickým svedectvom, filozofickou úvahou a pojednaním o rôznych výkladoch práva. Opakuje sa v nej dilema z norimberských procesov, kde sa obžalovaní obhajovali tým, že len poslúchali rozkazy.
Arendtová napísala nepohodlnú knihu. Jej portrét Eichmanna nezodpovedal tradičnej predstave vojnového zločinca ako psychopata a brutálneho vraha, namiesto toho tu máme podivný produkt svojej doby s dušou byrokrata. Vášnivé diskusie vyvolali jej pasáže o židovských radách, ktoré sa svojim spôsobom podieľali na hladkom priebehu likvidácie židovského obyvateľstva. Tretí problém sa týkal jej kritiky samotného procesu a spôsobu, akým bol vedený. Dnes, s odstupom viac než päťdesiatich rokov, kniha patrí medzi najvýraznejšie míľniky v uvažovaní nielen o holokauste, ale aj o rizikách modernej spoločnosti.
O autorke
Hannah Arendtová (1906, Hannover – 1975, New York). Študovala na univerzitách v Marburgu a vo Freiburgu, doktorát z filozofie získala na univerzite v Heidelbergu, kde študovala u Karla Jaspersa. V roku 1933 utiekla z Nemecka do Francúzska, kde pracovala v emigračnom centre pre židovské deti utečencov do Palestíny. V roku 1941 odišla do Spojených štátov a o desať rokov neskôr sa stala občiankou tejto krajiny.
Pracovala ako výskumná riaditeľka Konferencie pre židovské vzťahy, šéfredaktorka vydavateľstva Schocken Books, výkonná riaditeľka Židovskej kultúrnej rekonštrukcie v New York City, pôsobila ako hosťujúca profesorka na niekoľkých univerzitách vrátane Kalifornskej, Princetonskej, Kolumbijskej a Chicagskej univerzity, a ako univerzitná profesorka na Fakulte Novej školy pre sociálny výskum.
Medzi jej najvýznamnejšie diela patria: Pôvod totalitarizmu, Kríza republiky, Ľudia v temných časoch, Medzi minulosťou a budúcnosťou: osem esejí o politckom myslení a Eichmann v Jeruzaleme: Správa o banalite zla. Bola aj editorkou dvoch zväzkov diela Karla Jaspersa Veľkí filozofi.