Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok.
Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou.
Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti.
Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo.
„Neapolská sága Eleny Ferrante je jedným z najväčších úspechov modernej literatúry“ – Independent
Elena Ferrante už dvadsať rokov prekvapuje každým novým románom literárny svet. Autorka, ktorá si škrupulózne chráni svoje súkromie a píše pod pseudonymom, vracia literatúre moc zasiahnuť čitateľa príbehom, nezabudnuteľnými postavami a ich intímnymi drámami. Je jednou z najpresvedčivejších, najvnímavejších a najštýlovejších autoriek. Svojimi románmi si získala obdivovateľov medzi spisovateľmi, umelcami a kritikmi. Najväčší úspech však zožala predovšetkým u čitateľov, ktorí v nej objavili autorku, ktorá krásne a strhujúco rozpráva o tajomstvách spolupatričnosti, vzťahov, lásky, rodiny a priateľstva.
„Pohltili ich telá manželov, otcov, bratov, na ktorých sa napokon čoraz viac ponášali, alebo to bolo námahou, príchodom staroby, chorôb. Kedy sa začínala táto premena? S domácimi prácami? S tehotenstvami? S bitkami? Ošpatnie Lila tak ako Nunzia? Z jej jemnej tváre vyskočí Fernando, jej elegantná chôdza sa premení na Rinovu, s nohami naširoko, rukami od tela? A aj moje telo sa jedného dňa zničí a vypustí na svetlo nielen telo mojej matky, ale aj môjho otca? A všetko to, čo sa učím v škole, sa rozplynie, štvrť opäť prevládne, prízvuk, spôsoby, všetko sa zmieša do černastého bahna, Anaximandros a môj otec, Folgóre da San Gimignano a don Achille, valencie a rybníky, aoristy, Hesiodos a nadutá vulgárnosť Solarovcov, ako sa to okrem toho počas tisícročí prihodilo tomuto mestu, čoraz chaotickejšiemu, čoraz pokorenejšiemu?“
„Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu.” – Elena Ferrante