Román Cestujúci Ulricha Alexandra Boschwitza je mrazivý hitchcockovský triler z nacistického Nemecka. Rukopis tejto knihy bol takmer osemdesiat rokov stratený, a keď roku 2018 vyšiel v Nemecku po prvý raz, stal sa nielen literárnou senzáciou, ale aj dôkazom, že o utrpení nemeckých židov sa vedelo už dlho pred vojnou.
Písal sa november 1938, keď ťažké čižmy nacistov stúpili na koberec židovského obchodníka Otta Silbermanna. Unikol im len o vlások a vyrazil na svoju bezcieľnu púť naprieč Nemeckom v snahe zachrániť si aspoň holý život. Stal sa z neho štvanec bez možnosti úniku.
Román Cestujúci Ulricha Alexanda Boschwitza zachytáva udalosti spojené s Krištáľovou nocou, ktoré rozsahom i brutalitou predznamenali holokaust. Vypálené synagógy, rozbité sklá výkladov, židia zatknutí a odvlečení do koncentračných táborov.
Ulrich Alexander Boschwitz napísal román Cestujúci v roku 1938, tesne po pogromoch Krištáľovej noci. Napísal ho závratnou rýchlosťou za štyri týždne a jeho próza má rovnaké tempo. Je to dokonalý triler o zúfalej snahe prežiť v nacistickom Nemecku. Hlavný hrdina Otto Silbermann strieda vlaky, prechádza mestami, stretáva ľudí, z ktorých ide strach. Panika hlavnej postavy sa chorobne stupňuje, až sa napokon desí aj ostatných židov. Dobre situovaný a spokojný podnikateľ sa v priebehu niekoľkých týždňov stane štvancom, majiteľ šesťizbového bytu sa zmení na utečenca bez domova.
Román Cestujúci je napínavé i desivé čítanie o Nemecku po prebratí moci nacistami. Ukazuje, že utrpenie židov, ich okrádanie, týranie, väznenie, deportácie a vraždenie patrili medzi všeobecne známe a banálne skutočnosti. Všetci vedeli, čo sa deje, a až na vzácne výnimky mlčali, alebo dianie otvorene podporovali.
Román Cestujúci Ulricha Alexandra Boschwitza vychádza v preklade Michala Hvoreckého.
***
O autorovi
Ulrich Alexander Boschwitz (19. 4. 1915 – 29. 10. 1942) bol nemecký spisovateľ. Vyrastal v rodine židovského továrnika Salomona „Sallyho“ Boschwitza, ktorý v roku 1911 konvertoval na kresťanstvo, keď sa oženil s Marthou Wolgastovou. Salomon Boschwitz zomrel na mozgový nádor dva týždne po narodení syna. V roku 1935 dostal Boschwitz povolávací rozkaz na vstup do Wehrmachtu. Krátko nato s matkou utiekol z Nemecka do Nórska; jeho sestra Clarissa odišla z Nemecka už v roku 1933 do Palestíny, kde prežila celý zvyšok života. V Nórsku napísal Boschwitz svoj prvý román Menschen neben dem Leben (Ľudia mimo života). V roku 1939 sa usadili vo Veľkej Británii.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny Briti Boschwitza a jeho matku zatkli, klasifikovali ich ako „nepriateľských cudzincov“ a internovali ich na ostrove Man. V júli 1940 bol Boschwitz deportovaný do Austrálie. V roku 1942 ho prepustili a mohol sa vrátiť do Británie. Dňa 29. októbra loď MV Abosso, na ktorej sa nachádzal, torpédovala a potopila nemecká ponorka. Boschwitz mal dvadsaťsedem rokov a bol jedným z 362 ľudí na palube, ktorí zahynuli.
