„Nechcela som byť ničím iným než sebou. A svet si na to musel zvyknúť.“
Simone de Beauvoir vo svojich Pamätiach slušného dievčaťa zachytáva krehký proces premeny dievčaťa na mysliteľku, spisovateľku, ženu, ktorá si odmieta nechať nalinajkovať život. V kulisách Paríža – mesta škôl, salónov a samoty – sa odohráva príbeh o hľadaní vlastného hlasu.
Z detskej izby plnej kníh cez školské lavice až po prednáškové sály Sorbonny de Beauvoir kráča s rozumom ostrým ako britva a citom, ktorý si ešte len formuje jazyk. Rebeluje voči tichej poslušnosti, voči role určovanej matkou, spoločnosťou, históriou. Namiesto manželstva a istoty si volí neistotu myslenia – a nachádza Sartrovu prítomnosť ako odpoveď na dlhoročné volanie.
Pamäti slušného dievčaťa sú nielen kronikou dozrievania, ale aj nežnou a prenikavou ódou na slobodu – intelektuálnu, ženskú, ľudskú.
***
O autorke
Simone de Beauvoir (1908 – 1986) patrí k najvýznamnejším intelektuálnym postavám 20. storočia – filozofka, spisovateľka, esejistka a jedna z ústredných osobností francúzskeho existencializmu. Narodila sa v Paríži a od mladosti sa vyznačovala neobyčajnou intelektuálnou zvedavosťou a odhodlaním vymaniť sa z konvencií svojej triedy i pohlavia.
Na Sorbonne študovala filozofiu a v roku 1929 tam spoznala Jeana-Paula Sartra, ktorý sa stal jej celoživotným partnerom a spoločníkom v myšlienkach i písaní. Spolu s ním a ďalšími priateľmi bola súčasťou generácie, ktorá sa usilovala myslieť „bez ilúzií“ a čeliť svetu v jeho neúprosnej konkrétnosti.
De Beauvoir sa preslávila ako autorka románov Pozvaná, Krv druhých, Všetci ľudia sú smrteľní, Mandaríni, za ktorý v roku 1954 dostala Goncourtovu cenu, Krásne obrázky, Nedorozumenie v Moskve a Nerozlučné. Napísala aj zbierky poviedok Zlomená žena, Anne, alebo keď duchovné víťazí a rozprávanie Amerika zo dňa na deň.
Predovšetkým je známa ako autorka filozoficko-esejistických diel ako napríklad Pyrrhos a Cineas, Etika nejednoznačnosti či Staroba. Jej kniha Druhé pohlavie sa stala základným textom modernej feministickej teórie a kultúrnou udalosťou, ktorá zásadne zmenila spôsob, akým ženy a muži premýšľajú o rodovej identite a nerovnosti.
Popri esejistike a románoch vytvorila rozsiahly cyklus memoárov Pamäti slušného dievčaťa, V najlepších rokoch; Sila okolností; Keď všetko zrátam, v ktorých s literárnou presnosťou a filozofickou hĺbkou zachytila svoje intelektuálne dozrievanie, priateľstvá a zápasy svojej generácie.
Zomrela v Paríži roku 1986.
