Avion bol obytným palácom modernej Bratislavy.
Na terasách mal sprchy na osvieženie v letných horúčavách. Výťah fungoval na kľúč – alebo na mincu, ak ste boli návšteva. Vďaka modernej konštrukcii si ľudia mohli čiastočne upraviť dispozície bytov. Na radiátoroch mali merače tepla. Vo dvore výsuvné prašiaky a detský bazén. A to všetko v roku 1932!
Pozývame vás na návštevu k susedom – prečítať si, ako sa im spolu žilo v Bratislave, a pozrieť sa, aké pôvodné prvky si zachovali v bytoch.
Kniha Kataríny Haberlandovej a Ľubice Voľanskej je unikátna v tom, že sa v nej spájajú dve vedecké disciplíny – je ponorom do vývoja architektúry a zároveň etnologickou sondou do života jedného susedstva.
Nepreháňame, keď povieme, že túto knihu potrebuje mať doma každá bratislavská domácnosť. Avion si dali v rokoch 1930 až 1932 postaviť rodiny zo strednej triedy, ktoré využili štátnu podporu družstevného bývania počas prvej Československej republiky. Družstvo založili rodiny právnikov, lekárov, bankárov, pedagógov či architektov. V Avione bývala napríklad maliarka Ester Šimerová-Martinčeková, považovaná za prvú dámu slovenskej moderny. Obývaciu izbu a spálňu si zariadila v štýle francúzskeho art deco. V roku 1951 sa však musela z Bratislavy odsťahovať.
V knihe sa dočítate, ako život Avionu zasiahli politické zmeny 20. storočia.
Autorom bytového domu bol Josef Marek, jeden z generácie českých architektov, ktorí sa presťahovali do Bratislavy po vzniku Československej republiky. Avion navrhol podľa princípov modernizmu ako vzdušný a presvetlený. Niekoho možno prekvapí, že aj tie najmenšie byty mali slúžkovskú izbu. Životu slúžiek, práčok a pomocníc sa venujeme v osobitnej kapitole.