Kniha priam stvorená na prvé samostatné individuálne čítanie (väčšie písmo, širšie riadky). Vzrušujúci dej, zábavné epizódy, neuveriteľné rozuzlenie. Množstvo obrázkov. Vhodné pre vek 5 až 11 r.
Už ste niekedy počuli o dievčatku so zázračným prstom?
To dievčatko je z tejto knihy a je veľmi nezvyčajné.
Keď ju niekto nahnevá a už to naozaj nevie vydržať, vyletí jej z prsta žiarivý blesk, ktorý toho človeka potrestá.
lustrovala Lucia Mertlová.
Z anglického originálu The Magic Finger, vydaného nakladateľstvom Penguin Books Ltd. v Londýne v roku 1989, preložila Soňa Preložníkova.
ROALD DAHL (1916-1990), známy britský autor hrôzostrašných poviedok pre dospelých, majster strachu a čierneho humoru, je zároveň jedným z najúspešnejších autorov detských kníh 20. storočia. Deťom od 7 do 12 rokov venoval viac než 20 kníh, prevažne detských bestsellerov, ktoré čítajú deti na celom svete. Nájdeme medzi nimi zbierky humorných básničiek, autobiografické prózy, príbehy zo života detí. Mnohé Dahlove rozprávky boli zdramatizované a sfilmované.
Ukážka z knihy:
Naši susedia Zorákovci bývajú na farme vedľa nás. Majú dvoch chlapcov - Filipa a Viliama. Niekedy sa spolu u nich hrávame.
Ja som dievča a mám osem rokov.
Filip má osem.
Viliam je o tri roky starší, má desať.
Čože?
No dobre teda. Jedenásť.
Minulý týždeň sa rodine Zorákovcov stalo niečo veľmi zvláštne. Porozprávam vám to, ako najlepšie viem.
Takže pán Zorák a jeho chlapci mali zo všetkého najradšej poľovačku. Každú sobotu ráno si vzali pušky a vybrali sa do lesa strieľať divinu a vtákov. Dokonca aj malý osemročný Filip mal vlastnú pušku.
Poľovačky neznášam. Nemôžem ich vystáť. Určite nie je správne, že muži a chlapci len tak pre zábavu zabíjajú zvieratá. Chcela som tomu zabrániť. Vždy, keď som šla na susednú farmu, snažila som sa to Filipovi a Viliamovi vyhovoriť. Ale oni sa mi zakaždým vysmiali.
Raz som sa na to pýtala aj pána Zoráka. Prešiel okolo mňa bez povšimnutia a tváril sa, že ma nepočuje.
V jednu sobotu ráno som zbadala Filipa a Viliama ako vychádzajú spolu s otcom z lesa a nesú krásnu mladú srnku. To ma tak naštvalo, že som na nich začala kričať.
Chlapci sa mi smiali, robili grimasy a pán Zorák mi povedal, aby som šla domov a správala sa slušne.
To už bolo priveľa!
Začalo to vo mne vrieť.
A urobila som niečo, čo som už nikdy viac nechcela urobiť. No nedalo sa tomu zabrániť.
NAMIERILA SOM NA NICH SVOJ ZÁZRAČNÝ PRST!