Jedna zo zostavovateliek knižky, v ktorej sú zozbierané a tematicky začlenené latinské slová, príslovia, či výroky, vydavateľka s spisovateľka Kveta Dašková, považovala za nevyhnutné zdôvodniť jej vznik. Píše, že v dobách socializmu bola latinčina vypoklonkovaná zo škôl ako čosi nežiadúce a teraz to nie je o nič lepšie. Tvrdí, že aj keď dnes latinčina nie je dorozumievacím jazykom celej vzdelanej Európy, stále ešte žije. To napokon dokazuje aj členenie knižky na kapitolky, ktoré sú akýmsi prekladovým slovníkom latinských výrazov, bez ktorých sa ani dnes nepohneme, ak chceme pochopiť našu kultúrnu a historickú identitu.
Užitočný je Daškovej úvod, v ktorom približuje, ako sa v jednotlivých historických obdobiach latinčina využívala, čo bolo spojené s jej vzletom a nakoniec s jej zaradením do kategórie takzvaného mŕtveho jazyka. Pre tých, ktorí chcú spoznať aj zvukovú stránku latinčiny a prípadne ju aj kultivovane využívať, je mimoriadne osožná kapitolka, ktorá vysvetľuje pravidlá výslovnosti hlások a slabík.
Zostavovatelia sa pri členení ďalších kapitol nechali viesť vývojom jazyka v jednotlivých érach ľudskej civilizácie, ale aj celkom praktickými potrebami záujemcov o latinčinu. Zastavujú sa pri latinčine historických pamiatok, liturgickej latinčine, a latinčine, ktorú používali vedci a umelci od čias Cicera a Horatia až po humanistov 14. a 15. storočia. Pripájajú zoznam autorov známych výrokov a ich stručné charakteristiky.
