Je čas ísť domov. Tulák Pop Levi sa vrátil s novým albumom, avant-popovým majstrovským dielom Never Never Love.
U tohto „skutočného kultového hrdinu“ (NME), bývalého basáka skupiny Ladytron, obľúbenca Jarvisa Cockera (pravdepodobne jediného zo súčasných hudobníkov) a zároveň Noela Galaghera, nikdy nebolo pravdepodné, že by prišiel dvakrát s rovnakou nahrávkou. A Never Never Love v tomto zmysle nesklame. Pop Levi sa vracia s nahrávkou o šialenstve lásky.
Z prechodne rockových „Wannamama“ a „Oh God“, Pop rozťahuje svoje krídla, spoliehajúc sa na mágiu produkcie. „Never Never Love“ ukazuje, že zatiaľ čo stále neopustil dynamiku rockovej skupiny, ponoril sa zároveň aj do súčasného r&b. Centrálna skladba „Dita Dimone“ rozpráva o jeho rozchode s eponymnou hrdinkou piesne hlboko položenou kolísavou rytmickou drzosťou budúcej klasiky. Odtiaľto sa začína album vzďaľovať vo všetkých podivných a nádherných smeroch – od poblázneného popu „Mai’s Space” k úprimnej túžbe v „Semi-Babe“, váhavému dub-u „Call The Operator“, až k záverečnému ústupu „Fountain Of Lies“. Hýri farbami, je absolútne sebavedomý, kompletne sám sebou a tak nezaujatý zmenami módy, že všetko, čo urobí, je súčasnou klasikou.
( wegart )