Šesť príbehov na večnú tému udavačstva
Kniha vo Švajčiarsku žijúceho slovenského spisovateľa Dušana Šimka prináša šesť príbehov odohrávajúcich sa v rôznych historických obdobiach na rôznych miestach Európy. Jej postavy sa pohybujú rovnako suverénne po Zürichu, Bazileji, Viedni alebo Novom Sade, ako obývajú Prahu či Košice. A hoci postavy a dobové kulisy sa menia, niečo zostáva: Vždy, aspoň na pozadí, je tu niekto, kto sleduje, snorí, hlási či udáva. Šesť príbehov knihy Gubbio spája večná téma udavačstva, konfidentstva, kolaborácie a zrady.
Ukážka z knihy:
“Dnes je to stokrát horšie ako kedykoľvek predtým, epocha vojvodcov a generálov sa definitívne minula. Byrokracia sa zväčšuje geometrickým radom. Stáda ľstivých a prispôsobivých úradníkov nám pijú krv ako tie najhoršie pijavice. Jawurek je len jedným z nich. Pritom treba uznať, že nie je hlúpy. Má celkom bystrého ducha a vie kombinovať. Skoro som mu sadol na lep. Dá sa s ním však diskutovať o všeličom. Boli chvíle, keď som k nemu pociťoval sympatie, či skôr súcit s jeho situáciou. Viem, že to vyzerá ako úplný nezmysel, ale tie hodiny spoločne strávené v jeho skromnej kancelárii v Bartolomejskej ulici nás zblížili. Sám som tomu nechcel veriť. Akoby sme vytvárali jednu jedinú bytosť. Nenávidieť ho nemôžem. Akokoľvek je to absurdné, ale je mojím podporovateľom. Jemu, lepšie povedané policajnému riaditeľstvu vďačím za to, že môžem ešte naďalej písať a dožijem sa mzdy za svoju prácu. Čo je na tom zlé? Tie správy a rozhovory akokoľvek intenzívne sú zanedbateľné v pomere k relatívnej slobode, akej sa mi dostalo. Môcť uverejňovať, to bolo ako dýchať čistý vzduch. Ľudia, ktorí nie sú posadnutí vášňou písania, to nikdy nemôžu pochopiť. Večný zápas s cenzúrou, tou nemilosrdnou hydrou našej doby. Mojím cieľom bolo skrotiť cenzorov svojou prácou spolupracovníka polície. Schválne v tejto chvíli nepoužívam slovo konfident. Tým som vlastne nikdy nebol!”