„Táto kniha je o jednom Slovákovi, lebo tak o tom rozhodli jazyk a kultúra. Je aj o jednom mužovi, lebo tak to zariadila príroda. Byť Slovákom a súčasne mužom nie je ťažké, najmä keď človek nemá na výber, ale rozprávať o tomto odľahčenom bytí až také ľahké nie je. A tak si Vilikovského textové Ja s dvojitou identitou musí vypomáhať citátmi svojich kolegov, požičiavať slová zo susedných jazykov a vďaka tejto pomoci pomaly pracovať na privedení zmyslu života k reči. Výsledkom tejto práce je text – tok, pripomínajúci pohyb psa na ceste. Pes, s najväčšou pravdepodobnosťou bastard, pobieha z jednej strany cesty na druhú, nečakane zastane pri medzníku alebo strome pri ceste, ovonia ich a potom tryskom vyrazí vpred alebo sa vráti kúsok späť, aby sa týmto cikcakovitým pohybom odniekiaľ niekam dostal.“
Peter Michalovič
„Nová kniha Pavla Vilikovského je živý dôkaz, že čím jednoduchšie hovoríme hlboké myšlienky, tým sú hlbšie."
Tomáš Janovic
Pavel Vilikovský (1941) vyštudoval angličtinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1964 pracoval ako redaktor, najprv v Slovenských pohľadoch, neskôr vo vydavateľstve Tatran a napokon dvadsať rokov v literárnokritickom mesačníku Romboid. Popri zamestnaní sa venoval aj písaniu prózy a prekladaniu z anglickej a americkej literatúry (Joseph Conrad, Virginia Woolfová, William Faulkner, Arthur Miller, Malcolm Lowry, Kurt Vonnegut Jr., E. L. Doctorow, John Updike a ďalší). Od roku 1990 prispieva článkami a knižnými recenziami najmä do mesačníka Os, týždenníka Dominofórum a denníka SME.
Ako prozaik debutoval roku 1965 zbierkou poviedok Citová výchova v marci, po osemnástich rokoch mu roku 1983 vyšiel krátky román Prvá veta spánku. Roku 1989 vydal tri knihy: zbierku starších i dovtedy neuverejnených poviedok Eskalácia citu, krátky román Večne je zelený a dve novely pod spoločným názvom Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch. Roku 1991 mu vyšla v spoločnej knihe s Lajosom Grendelom novela v listoch Slovenský Casanova, roku 1992 krátky detektívny román Peší príbeh a roku 1996 zbierka poviedok Krutý strojvodca. Po nej roku 1998 nasledoval výber z publicistiky, sprevádzaný básňami a aforizmami Tomáša Janovica, nazvaný Okrídlená klietka, a roku 2001 román Posledný kôň Pompejí. Po nich nasledovala knižka vybraných recenzií a úvah o literatúre Vyznania naivného milovníka (2004), poviedková zbierka Čarovný papagáj a iné gýče 2005) a imaginárny denník Silberputzen (2006). Nateraz posledný Vilikovského román Vlastný životopis zla (Kalligram 2009) bol nominovaný na cenu Anasoft litera 2010. Viaceré jeho knihy boli preložené do cudzích jazykov.