Výber zostavila, komentár vysvetlivky, kalendárium života a diela a doslov napísala Jana Kuzmíková
Prozaické práce Ivana Horvátha (1904 – 1960) predstavovali po roku 1918 nové možnosti vývinu slovenskej literatúry. I. Horváth experimentoval s tvarom, poetikou i významovou mnohoznačnosťou prózy, pričom uplatňoval objavné metódy najnovších európskych umeleckých hnutí. Jeho cieľom však nebolo len samoúčelné presadzovanie nedávno zrodených ideí, ale sledoval aj pokrok starších ideálov známych z histórie a dejín umenia. V tvorbe zohľadňoval svoje nevšedné poznatky a zážitky z mnohých ciest po Európe i bohaté skúsenosti právnika, politika a diplomata. V roku 1950 však I. Horvátha totalitný režim nespravodlivo uväznil na desať rokov, čím sa značne narušilo posudzovanie Horváthovho zakladateľského prínosu pre modernú slovenskú literatúru. Okrem nespochybniteľného historického významu Horváthových prác upozorňuje však prítomný výber aj na ich aktuálny význam, ktorý spočíva v diskurzívnej kvalite autorovho písania, ktorou predstihol svoju generáciu i dobu.
Výber Jany Kuzmíkovej predstavuje komplexnú tvorbu Ivana Horvátha – od prvých textov autora z debutu Mozaika života a snov cez zbierky próz Vízum do Európy, Nepravdepodobný advokát či Tak sa to malo stať až po esej Návrat do Paríža. Čitateľovu predstavu o autorovi dopĺňa výber z jeho publicistiky a korešpondencie, ale i v tejto edícii tradičné Odborné názory na Horváthovu tvorbu, Kalendárium, Komentáre a vysvetlivky či v neposlednom rade fundovaný doslov Jany Kuzmíkovej, autorky monografie o Ivanovi Horváthovi. Novátorské je predovšetkým editorkino skúmanie irónie, „diskurzivity“ a „psycholingvizmu“ v Horváthovej próze. (Marta Součková)