Rudolf Sloboda (1938 – 1995) nebol jeden z mnohých. A možno bol dokonca jediný z málopočetných. Debutoval prózami, ktoré určili jeho spisovateľskú dráhu ako málo tradičný, názorovo, eticky a následne tiež remeselne solitérny výkon. Na literárnej periférii, i keď sa chvíľami mohla javiť ako centrum, sa pohyboval počas celého svojho pisateľského obdobia, ktoré sa kryje s občianskym životom sociálneho outsidera. Aj preto Sloboda nie je autorom vhodným do učebnicových schém a typologických tabuliek.
Určite je však partnerom pre empatického čitateľa, ktorý dokáže rovnako ako on nielen neúnavne glosovať žité, ale aj naplno prežívať marginálne. Slobodova literárna výpoveď je natoľko kontaminovaná najprirodzenejšími ingredienciami života, že jej môžeme bez váhania prisúdiť osviežujúcu príchuť všetkého, čo nás na dobrom písaní zaujíma.
Silne subjektívny, nespochybniteľne životne autentický ráz Slobodovej tvorby, jeho až neznesiteľne intenzívne a sebatrýznivé sebaskúmanie zo všetkých mysliteľných strán, ktoré samozrejme presahovalo aj do skúmania a komentovania fragmentov okolitej reality, a ďalej jeho neviazaný, esteticky nenormovaný, netradičný mix rozprávačských a sujetovo-kompozičných postupov so zameraním sa na mikroúrovne textovej výstavby, na pointilistickú prácu so slovami a jednotlivými vetami a s využitím aj parodizujúcich, persiflážnych, apokryfných a iných podobných postupov, metodík a techník, predstavoval od samých publikačných začiatkov na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia šokujúce nóvum v slovenskej literárnej situácii. Spolu so signálnou Johanidesovou knihou Súkromie (1963) sa Slobodov knižný debut Narcis (1965) stal dôležitým potvrdením nástupu novej prozaickej generácie a jasným symptómom konca ideovoestetického monopolu literatúry tzv. socialistického realizmu na Slovensku. Takéto vývinové situovanie Slobodovho vpádu do slovenskej literatúry pred polstoročím je už medzičasom aj literárnohistoricky objektivizované a poskytuje základné odôvodnenie pre vydanie aspoň časti autorovho diela aj v Knižnici slovenskej literatúry.
Úlohy pripraviť takýto edičný počin sa ujala Zora Prušková, autorka prvej slobodovskej monografie z r. 2001 a spolueditorka časti posmrtne vydaných denníkov Rudolfa Slobodu. K veci pristúpila s autorským gestom kurátorky.
Milan Šútovec