Príbehy odporu voči ľudáckemu režimu pootvoria dvere do neprebádaného sveta malých aj veľkých hrdinských činov obyčajných ľudí, ktorí sa nebáli postaviť Tisovi, gardistom ani vlastnému strachu.
Mýtus o Tisovom štáte
O ľudáckej slovenskej republike sa už popísalo mnoho. Slovensko sa s touto temnou kapitolou svojich dejín dodnes celkom nevysporiadalo. O vojnovej slovenskej republike sa stále šíri mnoho mýtov. Ľudácka propaganda a apologéti tohto zločineckého režimu o ňom dodnes vytvárajú klamlivý obraz. Vojnový štát na čele s prezidentom Jozefom Tisom bol podľa nich vraj idylickým obdobím našich dejín, v ktorom sa darilo ekonomike, neexistovala nezamestnanosť, fungovalo poľnohospodárstvo a priemysel, a bol to čas prosperity slovenského národa. Ľudia, ktorí sa zastávajú Tisa a jeho režimu, dodnes pracuje na tom, aby tento obraz o „Slovakštáte" posilňovali. Kniha Tisovi poza chrbát tento obraz nabúrava a na skutočných príbehoch ukáže, ako to bolo naozaj.
Príbehy občianskeho odporu
Ľudákom sa napriek enormnej snahe nikdy nepodarilo úplne ovládnuť súdny systém ani vysoké školy a ďalšie inštitúcie, v ktorých sa zachovali zvyklosti a procedúry z demokratického Československa. Bránili ich bežní občania - niektorí otvorene, iní skryte. Veľa Slovákov proti režimu bojovalo – tí, ktorí mohli, vojensky v zahraničí, tí, ktorí nemohli, rôznym spôsobom doma. Kniha prináša texty venujúce sa odboju a odporu voči vojnovému slovenskému štátu, napísané na základe dôkladného a poctivého štúdia archívov, dobovej tlače aj spomienok súčasníkov.
Kniha Tisovi poza chrbát je unikátnym pohľadom do každodennosti ľudáckej republiky, do reality režimu a na to, akým spôsobom sa s ním jeho odporcovia odmietli zmieriť.
Nevšední hrdinovia
Ľudácka vláda podporovaná nacistami, zakázala okrem HSĽS ostatné strany, zrušila spolkové organizácie, skonfiškovala ich majetok, rozpútala zastrašovanie a diskrimináciu obyvateľstva, nastolila tvrdú cenzúru, ovládla médiá a zhabala rádioprijímače všetkým, ktorí sa režimu nezdali dostatočne lojálni. Nastal koniec právneho štátu a začali politické čistky, teror a bitky v uliciach. Slovenskí občania židovského pôvodu sa stali občanmi druhej kategórie a ich ďalším osudom boli deportácie. Už v roku 1939 bol zriadený aj koncentračný tábor v Ilave. Aj v tejto atmosfére však existovali ľudia, ktorí sa priamo alebo nepriamo režimu vzopreli.
Slovami etnologičky M. Vrzgulovej: „...v spoločnosti Slovenska existovali jednotlivci, ktorí mali silu, odvahu a guráž správať sa a konať „poza Tisov chrbát". V čase, keď židia strácali občianske i ľudské práva, keď sa ich majetok stával „platidlom" pre slovenských občanov za ich lojálnosť voči režimu, našli sa medzi nimi takí, ktorí sa rozhodli nerešpektovať názor politických i cirkevných autorít. Rozhodli sa konať tak, ako sa podľa nich mal správať slušný sused, kresťan a človek. Boli to ľudia vnútorne slobodní, nerezignovali na ľudskosť v podmienkach neslobody...."
Jednotlivé texty sa venujú menej známym alebo doteraz úplne neznámym udalostiam. Kolektívne dielo slovenských historikov a publicistov rozpovie príbeh vzbury vojakov v Ružomberku ešte v roku 1939, pokusu o atentát na Alexandra Macha, o výsadkoch Slovákov v službách Spojencov, o odpore slovenských diplomatov, o študentoch, ktorí namiesto zbrane bojovali štetcom, ale aj o postoji slovenských žien k potratovej politike.
Ako bonus kniha prináša text o Jozefovi Tisovi a jeho interakciách so židovskou komunitou – od kamarátov z detstva a spolužiakov, cez donorov či nadriadených, až po lekárov a právnikov, s ktorými bol jeho život prepletený.