Reprezentatívny prierez prozaickou tvorbou originálneho, záhadného a geniálneho portugalského spisovateľa Fernanda Pessou predstavuje jeho najznámejšia poviedka o bankárovi, ktorý sa považuje za jediného skutočného anarchistu, a krátke prózy — niektoré objavené až po jeho smrti. Pessoa pozorne vníma dianie okolo seba a dokáže veľmi presne pomenovať neduhy človeka a spoločnosti, no jeho kritika je vždy podaná vkusne, citlivo a s humorom.
O autorovi
Fernando António Nogueira Pessoa sa narodil roku 1888 v Lisabone, kde aj v roku 1935 zomrel. Patrí medzi najvýznamnejších portugalských spisovateľov všetkých čias. Je známy predovšetkým ako básnik, ale je tiež autorom mnohých prozaických a dramatických diel. Okrem Pessoových vlastných textov predstavujú veľkú časť jeho tvorby diela jeho heteronymov – postáv, ktoré sa zrodili v jeho mysli, majú vlastný životopis, svetonázor i odlišný literárny štýl. Pessoa ich za celý život vytvoril niekoľko desiatok, najznámejšími sú však nepochybne jednoduchý básnik Alberto Caeiro, ktorý žije v súlade s prírodou a odmieta akúkoľvek filozofiu, futuristicky orientovaný lodný inžinier Álvaro de Campos a nihilistický lekár Ricardo Reis. Fernando Pessoa písal v portugalčine, angličtine a francúzštine, spolupracoval s mnohými literárnymi časopismi a spolu s niekoľkými ďalšími portugalskými spisovateľmi založil avantgardistický časopis Orpheu. Hoci z neho vyšli len dve čísla, mal zásadný vplyv na zavedenie modernizmu v Portugalsku. Počas života vyšla Pessoovi knižne len jedna zbierka básní s názvom Mensagem (1934). Dnes patrí k najpublikovanejším portugalským autorom. V slovenčine vyšiel výber jeho básní v zbierke Pluráliá tantum (1996) v preklade Petra Zsoldosa a jeho najslávnejšie prozaické dielo Kniha nepokoja (2018) v preklade Lucie Halovej.