Na Slovensku doteraz vyšli v osobitnej monografii - "Košickí biskupi" od Petra Zubka a Ľuboša Hromjáka spracované iba erby rímskokatolíckych biskupov. Uvádza sa v nich opis jednotlivých biskupských erbov a životopisy jednotlivých biskupov košického arcibiskupstva.
Erby niektorých gréckokatolíckych biskupov, t.j. košického eparchu Milana Chautura CSsR a emeritného biskupa Jána Hirku, taktiež aj erb Prešovského biskupstva a Košického exarchátu sa spomínajú v diele "Osem storočí slovenskej heraldiky" od Ladislava Vrteľa.
Biskupské erby jednotlivých gréckokatolíckych biskupov od vzniku Prešovskej eparchie až po súčasnosť ostali nepreskúmané. Najdôležitejšie a najvzácnejšie pramene k danej problematike sú uložené v Archíve Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove. Materiály sú pomerne dobre zachovalé. Niektoré pečate sú vo veľmi dobrom stave a je na nich dobre viditeľný erb.
Cirkevní hodnostári a inštitúcie používali od 13. storočia vlastné symboly. Je dôležité rozlíšiť, či išlo v tom čase o osobný symbol predstaveného alebo inštitúcie. Biskupstvá v 13. storočí nemali vlastné symboly (pečate, erby) a vystupovali vždy pod symbolmi úradujúceho biskupa. Tie sa potom považovali za symbol biskupa a aj biskupstva. Po nástupe nového biskupa sa symbol zmenil, ale často sa obsah staršieho pečatidla preberal a menil sa iba text pečate, ktorý označoval meno a hodnosť biskupa. Na rozdiel od biskupstiev, konventy alebo kapituly používali od 13. storočia vlastné pečate, nezávislé od osobnej pečate prepošta, ktorý práve stálna čele.