Kniha patrí medzi základné diela o prirodzenom práve, o ľudských právach a medzinárodnom práve o medzinárodných právnych dohodách, o práve na mier a práve na (obrannú a útočnú) vojnu a ich vypovedanie. Obsahuje všetky 3 knihy – časti tohto diela Huga Groetia (1583 – 1645).1 Je jej prekladom do nemeckého jazyka. Má poznámkový právnický aparát a právnický výklad textu. Kniha prvá má 5 kapitol, ktoré sa zaoberajú dôvodom vzniku vojen a práva na vedenie vojen (strany 85-188). Kniha druhá má 36 kapitol (strany 189-852). Kniha tretia má 9 kapitol (strany 853-1248). Kniha druhá a Kniha tretia sa zaoberajú právnymi konkrétnosťami a riešeniami z medzinárodného práva o právnych dohodách, o vypovedaní právnych dohôd, o práve viesť vojnu a práve na mier. Jej súčasťou je abecedne dohromady napísaný menný, miestopisný a vecný register (strany 1249-1286). Zahŕňa predhovor právnika a právnickej autority Christiana Thomasia (1655 - 1728)1 - pruského kráľovského radcu a univerzitného profesora občianskeho práva na Univerzite v Halle (strany 1-50). Dielo do nemčiny preložil spisovateľ, publicista, štátny radca a teológ Philipp Balthasar Sinold von Schütz (1657-1742).
Hugo Grotius alebo Hugo de Groot (* 10. apríl 1583, Delft – † 28. august 1645, Rostock) bol holandský právnik, predstaviteľ prirodzenoprávnej školy. Kritizoval humanistov, ktorým vyčítal najmä to, že vyzdvihovali dokonalosť klasického rímskeho práva, zvyčajne mu pripisovali až „úroveň napísaného rozumu a spravodlivosti“ (scripta ratio et iustitia). Dokonalé a spravodlivé právo možno podľa Grotia odvodiť iba z rozumu a ľudskej prirodzenosti.
Jazyk: nemčina a v texte sú odvolávky v latinčine na diela rímskych právnikov na ich strany a paragrafy, ale nie ich latinské citáty.
Typ písma:
Novogotické nemecké tlačené písmo švabach / Schwabacher jeho polokurzíva (Kanzleischrift) a kurzíva (Kurrentschrift)
Kožená väzba opotrebovaná a na okrajoch ošúchaná, chrbát výrazne poškodený, od strany 51 obsahuje kniha rukou písané poznámky na okrajoch strán v nemčine