Mojmír II. (2015)
Horúce leto ʼ68 (2007)
Dr. Gustáv Husák (2006)
Komunizmus (2008)
Vodka a chróm (2018)
Mečiar (2015)
Divná doba, divná láska, divné životy (2015)
Zjavenie (2017)
Aupairky a konkubíny (2019)
Viliam Klimáček Humor a politické divadlo (esej)
Juraj Šebesta Dráma politiky a politická dráma podľa Viliama Klimáčka (štúdia)
Politické divadlo Viliama Klimáčka predstavujeme výberom jeho deviatich divadelných hier s danou tematikou, doplneným osobitým pohľadom na vlastnú tvorbu v zaujímavom zamyslení odrážajúcom originalitu, humanistické chápanie sveta, a to napriek čiernemu humoru a svojráznemu absurdne osobitému postoju.
Deväť hier z rokov 2006 až 2019 tematizuje prelomové udalosti starších i moderných slovenských dejín (Horúce leto ´68, Komunizmus, Vodka a chróm), osudy osobností, ktoré tie dejiny vytvárali (Mojmír II., Dr. Gustáv Husák, Mečiar) a zároveň aj niečo exaktne ťažko uchopiteľné, čo však tie dejiny vytvára a zároveň je nimi formované – našu povahu. Stanovovanie jej diagnózy nachádzame vo všetkých hrách tohto výberu bez ohľadu na žáner jednotlivých textov, najvýraznejšie azda v hre Zjavenie z roku 2017, v ktorej je slovenská mentalita ústrednou témou. Väčšinu z týchto drám už slovenský divák pozná, a to nielen návštevník Klimáčkovho divadla GUnaGU. Ich kvalita – najmä humor vo svojich rôznych podobách, aj pravdivosť, silnejšia než holá faktografia – je pôsobivá aj pri čítaní. Poučenie z Klimáčkových politických hier je drsné a jednoduché: Keby sme takéto umelecké historické čítanie mali v školách ako čítanie povinné, možno by sme tie svoje dejiny neopakovali a neprekrúcali.
Ťažiskovú štúdiu napísal Juraj Šebesta.
„Časté klišé o Viliamovi Klimáčkovi, aký je to najplodnejší či najzručnejší dramatik svojej generácie, netreba spochybňovať, len doplniť: je to aj jednoznačne najlepší dramatik svojej generácie, a možno nielen tej. Neprichádza mi na um nik iný, kto by sa v takej početnosti, originalite a kvalite svojich diel vyrovnal našim najznámejším klasikom. Ani jeho politické hry, hoci ich témy sú známe veľkej časti našej spoločnosti, však nepatria k mainstreamu, sú na to, ako sme poukázali, príliš originálne, svojrázne. Vyžadujú vysoký stupeň vnímavosti a otvorenú myseľ, ktorá nemá problém prijať miešanie žánrov, vysokého s nízkym, tragického s komickým, vie oceniť spojenie dokumentu s fikciou, autorov často znepokojujúci, bizarný, absurdný humor, dramatickú skratku i zhutnené, hravé dialógy. Klimáček núti svojho čitateľa/diváka k spoluúčasti, nenechá ho len tak oddychovať.
Zbierkou politických hier sa Klimáček predstavuje ako angažovaný humanista v najlepšom zmysle slova, ktorý nám kladie nie vždy príjemné otázky o našej histórii, našej národnej povahe. Skúma, čo sme zač, odpovedá, že zatiaľ nevie a ja dodávam, že tento umelecký výskum ešte nejaký čas, možno ďalšie storočie, potrvá.“
(Juraj Šebesta: Dráma politiky a politická dráma podľa Viliama Klimáčka)