Dvadsaťštyri majstrovských poviedok z rokov 1979 až 2006 sú mimoriadne skvelou ukážkou autorovho strhujúceho rukopisu a podmanivosti jeho krátkych próz.
V príbehoch, ktoré sa odohrávajú v Japonsku, Taliansku, Grécku či na Havaji, opäť provokuje fascinujúcim a nekompromisným stieraním hranice medzi možným a nemožným, presvedčivo zachováva rovnováhu medzi oboma týmito svetmi, plynulo prechádza zo sveta každodennosti do sveta snov, a práve v tom balansovaní na hrane nemilosrdne odhaľuje temné aj krehké stránky nás všetkých a zraniteľnosť našej duše.
Haruki Murakami (1949) je sa narodil v Kjóte a vyštudoval klasickú drámu na Univerzite Waseda v Tokiu. Debutoval románom Počúvaj spev vetra (1979), za ktorý získal cenu Gunzó, udeľovanú mladým spisovateľom. Ďalšie ocenenie, Literárnu cenu Noma pre nových autorov, získal za román Hon na ovcu (1982), ktorým sa medzinárodne preslávil. Nasledovali ďalšie diela, napríklad Koniec sveta a Hard Boiled Wonderland (1985), Nórsky les (1987), Tancuj, tancuj, tancuj (1988), Na juh od hraníc, na západ od slnka (1992), Sputnik, moja láska (1999), Kafka na pobreží (2003), Afterdark (2004), O čom hovorím, keď hovorím o behaní (2008), Kronika vtáčika na kľúčik I., II., III. (1994, 1995), 1Q84 (2009) či Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania (2013). Okrem románov píše aj poviedky a eseje. Dodnes boli jeho knihy preložené do 45 jazykov.
Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli jeho romány Hon na ovcu, Tancuj, tancuj, tancuj, Kronika vtáčika na kľúčik, Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania a esejisticky ladená próza O čom hovorím, keď hovorím o behaní.