Prvý zväzok z troch dokončených, sedem plánovaných. Rozľahlá chaotická dimenzia, ovládaná siedmimi vládcami, ktorí majú mená po siedmich dňoch v týždni a vládnu času, sa rúca. Zachrániť ju môže nový vládca, majiteľ kľúča v tvare ručičky hodín. Vyvoleným sa stáva Arthur Penhaligon, chlapec postihnutý astmou. Popri cudzom svete však musí zachraňovať aj ten svoj, nakoľko prienikom bytostí z inej dimenzie dôjde, celkom prirodzene a logicky, k prenosu neznámej choroby, ktorá zachváti davy a nadobudne podobu epidémie.
Nuž tak... ďalší dôkaz teórie, podľa ktorej žiaden zo svetov nemôže existovať, pokiaľ ho aspoň raz nezachráni tínejdžer. Avšak úprimne povedané, v tomto konkrétnom prípade som vďačný za každú zámienku, ktorá ma do Nixom vytvoreného univerza zavedie. Tento autor dokáže zo starých známych motívov a kulís vyčariť ťažko napodobiteľnú a ešte ťažšie definovateľnú a popísateľnú atmosféru. Podobne ako v trilógii o Sabriel aj tu pracuje skôr s temnými farbami a šetrí pri vykresľovaní detailov či presných obrysov. Do medzier a zámlk jeho priestoru medzi tiene písomnosťami ovládaných postáv a labyrintom podobné stavby zmestí sa neuveriteľné množstvo tajomma.
V celku je to Gaimanom voňajúci čerstvo z pece vytiahnutý chrumkavý kus textu. Blúdenie rozľahlými priestormi fantázie autora, obdivuhodnej svojou presnosťou. Hoci adresovaný deťom, opäť podobne ako príbehy o Sabriel, je vážny, pripravený brať vážne, bez akýchkoľvek úletíkov či vtipov svoju tému a tiež i čitateľov. Preto v jeho texte zasa raz ochotne pristúpime na hru o záchrane sveta. Vidíme totiž, že je to hra, ktorú sa vyplatí hrať, pretože má úroveň.